Súčasné právne predpisy sú dosť jasnéotázky súvisiace s používaním informácií sú regulované. Existujú informácie, ktoré sú podľa právnych noriem dôverné. Najmä v právnych predpisoch sa používajú také pojmy ako bankové, obchodné, daňové tajomstvo. Pri nezákonnom zhromažďovaní takýchto informácií sa tresty podľa čl. 183 trestného zákona. Zoberme si do úvahy vlastnosti svojej aplikácie.
Pre zbieranie tajných informácií(daňové, bankové, obchodné), prostredníctvom hrozieb, úplatkárstva, únosu dokumentácie, ako aj iných nezákonných krokov sankcie stanovuje časť 1 čl. 183 trestného zákona.
Podľa ustanovení normy je ohrozená vinná osoba:
V usporiadaní časti 2 čl. 183 Trestného zákona definuje osobitný predmet trestného činu. Trestom za 2. časť je k dispozícii pre občanov, ktoré informácie uvedené v 1. časti, bolo zverené alebo známych z dôvodu zamestnania alebo služby. Zodpovednosť za časť 2 čl. 183 trestného zákona platí v prípade odhalenia alebo používanie informácií o tejto osobe, a to bez súhlasu jeho majiteľa.
Páchateľ môže čeliť jednému z nasledujúcich trestov:
V časti 3 čl. 183 Trestného zákona sú stanovené sankcie za činy uvedené v 2. časti spôsobila veľké škody alebo spáchal na základe sebecké záujmu.
Pre tento vinný hrozí:
Ak úkony stanovené v ustanoveniach časti 2 až 3 majú vážne dôsledky, môže byť predmetu pridelený buď nútený pracovný pomer až do 5 rokov, alebo až 7 rokov väzenia.
Pojem "obchodné tajomstvo", zoznam údajov, ktoré mu môžu byť priradené, sa nachádza vo viacerých právnych dokumentoch. Medzi nimi najmä článok 139 Občianskeho zákonníka, čl. 3, 5 federálneho zákona č. 98.
O daňovom tajomstve a informácie, ktoré sú uznané ako to, je uvedené v 102. norme daňového poriadku.
S ohľadom na bankové tajomstvo, koncept je odhalený v 857-teho výrobku podľa občianskeho zákonníka a čl. 26 federálneho zákona č. 395-1.
Zhromažďovanie informácií v zmysle čl. 183 Trestného zákona je považovaný za trestný vykonáva Ak sa nezákonnými prostriedkami. Niektoré z nich sú priamo uvedené v dispozície 1. a 2. časti. Cieľom strana môže byť stručne definované takto: v umení. 183 CC RF kvalifikovať akékoľvek nezákonné činnosti, keď ich cieľom je získať informácie uvedené normálu.
Zber údajov uvedených v čl. 183 Trestného zákona Ruskej federácie by sa nemali považovať za výsledok akcií, ale za proces.
Preto páchateľ pravdepodobne nie jedosiahnuť cieľ. Predpokladám, že ukradol nejaké dokumenty mal príležitosť s ním disponovať, alebo mať znalosti, ale v skutočnosti čítať text, aby to predmety nemohol, pretože bol zadržaný. Zákon sa však bude považovať za ukončenú v čase týchto akcií.
Ak je porušenie spáchané prostredníctvomakcie definované ako lúpež, bude uznané ako dokončené v čase útoku, a to aj vtedy, ak sa požadovaný dokument nedostane k dispozícii útočníkovi.
Táto akcia je poskytnutá v analyzovanej normeako jeden zo spôsobov spáchania činu. Medzitým, v prípade, že výplata bola zameraná na ľudí, ktorí vykonávajú riadiace funkcie v obchodnej alebo inej spoločnosti, ako aj úradníci získať informácie obsahujúce dane, bankovníctva, obchodné tajomstvo, akt ďalej patrí do pôsobnosti článku 204 alebo 291 kódexu.
Sú vyjadrené rôznymi spôsobmi. Útočník môže hroziť zničením majetku, násilné akcie, šírenie informácií (nepravdivé alebo false), stigmatizácii obeť, jeho príbuzní alebo iné informácie, ktoré by mohli poškodiť záujmy jednotlivcov.
V súdnej praxi podľa čl. 183 Trestného zákona Ruskej federácie berie do úvahy, že maximálne sankcie za hrozbu vraždy alebo vážneho poškodenia zdravia obete v takýchto prípadoch spadajú pod toto pravidlo. V dôsledku toho sa nevykonáva dodatočná kvalifikácia pre 119. článok, pokiaľ hrozba nevznikla z dôvodov uvedených v druhej časti 119. pravidla.
Ich zoznam je dostatočne široký.
Ďalšie nelegálne akcie môžu napríklad zahŕňať príjem informácií:
Za prítomnosti dôvodov je listina kvalifikovaná podľa súboru noriem, vrátane článkov 272, 238, ako čl. 183 neposkytuje ochranu predmetov chránených týmito normami.
Ak trestný čin predpokladaný analyzovaťnormou, je spáchaný násilnými činmi, potom musia byť kvalifikovaní dodatočne podľa príslušných noriem kódexu o zásahoch voči osobe, ak sú prísnejšie sankcionované ako pre akt ustanovený v prvej časti článku 183.
Z toho vyplýva, že pri porušovaní informácií počas zberu informácií klasifikovaných ako bankové, obchodné, daňové tajomstvá, bití, ľahká zdravotná škoda spadá akt len do časti 1 čl. 183.
Úkon sa vždy vykonáva s priamym úmyslom.
Ako predmet trestného činu môže konaťosoba, ktorá nielenže spĺňa požiadavky článku 19 Trestného zákona, ale aj z dôvodu svojich úradných povinností, nemá prístup k informáciám uvedeným v ustanoveniach článku 183 časti 1 a je preto nútený požadovať takýto prístup nezákonnými prostriedkami.
O špecifikách predmetu trestného činu uvádza asankcie, napr. podľa odseku 3 čl. 183 trestného zákona. Ide predovšetkým o to, aby osoba bola zbavená osobitných práv. Tento dodatočný trest je povinný.
Môže sa to uskutočniť osobne alebo prostredníctvom prenosu informácií tretím stranám.
V prvom prípade, spravidla, votrelcaje motivovaná príležitosťou na prospech. Napríklad subjekt bol dôveryhodný alebo sa dozvedel o informáciách o práci / službe o bezprostrednom náraste hodnoty akcií. Preto môže tieto informácie použiť na uskutočnenie ziskovej transakcie.
Okrem toho subjekt môže použiť získané informácie na to, aby ohrozil zamestnávateľa, spôsobil ujmu na iných osobách.
Trestný zákon chráni iba oprávnené záujmy. Zamestnanci organizácií, ktoré majú prístup k dôverným informáciám, by ich mali zverejniť bez súhlasu manažéra, ak je na to oprávnený subjekt, ktorý o to požiada.
Napríklad správa od zamestnanca bankyVyšetrovateľ v súlade s trestným poriadkom a v súlade s ustanovením článku 26 spolkového zákona číslo 395-1, dáta z transakcií s prostriedkami na účet právnickej osoby, nie je sprístupnenie bankových tajomstvo, aj keď protestoval proti majiteľovi účtu a riadenie organizácie ,
Rovnako tak sa domnieva, že činnosť zamestnanca, odovzdávanie informácií zástupcov orgánov vykonávajúcich kontrolu v oblasti daní.
K závažným dôsledkom je možné vykonať bankrotako aj výsledné negatívne sociálne dôsledky. Medzi neho patrí napríklad nezamestnanosť, narušenie činnosti verejnoprospešných služieb atď. Takéto dôsledky môžu byť výsledkom nielen úmyselných, ale aj nedbanlivých krokov.
Veľké škody, v súlade s poznámkou k 169. článku trestného zákona, je suma presahujúca 1,5 milióna rubľov.
</ p>