Povinné lekárske opatrenia sú opatrenia zamerané na zaobchádzanie s občanmi, ktorí spáchali činy uznané za obzvlášť nebezpečné pre spoločnosť (napríklad, vražda). 102 Článok trestného zákona stanovuje špecifiká zmeny v termíne a povahe týchto opatrení.
Treba povedať, že povinná liečba nie jekoná ako trestný trest. To nemá negatívne hodnotenie akcií vinníka a pozadie a účel sa značne líši od cieľa a dôvody pre pripočítanie sankcií.
Pozrime sa na ďalšie umenie. 102 trestného zákona.
Zoznam okolností vedúcich k uplatňovaniuobčan povinných zdravotných opatrení (PMMH) je vyčerpávajúci a je uvedený v časti 1 normy Trestného zákona 97. Súd má právo predpísať povinné ošetrenie subjektom:
Uvedené opatrenia sa vzťahujú na subjektyiba vtedy, keď sú duševné poruchy spojené s pravdepodobnosťou spôsobenia inej závažnej ujmy alebo s nebezpečenstvom pre ostatných aj pre seba.
Účelom povinného ošetrenia sú:
Používanie povinnej liečby je pod osobitnou súdnou kontrolou. Trestné právo ustanovuje postup rozšírenia, úpravy a ukončenia uplatňovania povinných lekárskych opatrení. V čl. 102 Trestného zákona, v Časť 1 stanovuje, že posudzovanie príslušných otázok vykonáva súdny orgán o predložení:
Lekársky posudok lekárskej komisie je základom pre implementáciu ustanovení Art. 102 trestného zákona.
Článok č.102 stanovuje frekvenciu prieskumuosoba podriadená povinnej liečbe. Vykonáva sa aspoň raz za šesť mesiacov. Prieskum je potrebný na vyriešenie problému ukončenia alebo zmeny PMMC. Okrem toho periodická kontrola vylučuje premenu povinného ošetrenia na neurčitý pobyt v zdravotníckej inštitúcii.
Skúška podľa Art. 102 trestného zákona, sa vykonáva z podnetu lekára pozorovaniapre osobu pod povinnou liečbou. Okrem toho môže príslušnú žiadosť poslať samotný občan, jeho príbuzní alebo zástupcovia.
Žiadosť o preskúmaniesa prenesie na vedenie lekárskej inštitúcie alebo na správu výkonnej inšpekcie, ktorá kontroluje uplatňovanie opatrenia. Čas poslednej kontroly nie je dôležitý.
Bez ohľadu na zistenia, ktoré zdravotná komisia prišla počas prieskumu, sú jej výsledky zaslané súdu.
Ak neexistujú dôvody na zmenu / ukončenie povinnej liečby, správa lekárskej inštitúcie podľa Art. 102 trestného zákona, zašle súdu stanovisko k jeho predĺženiu. Súčasne sa prvý nárast v dĺžke pobytu v nemocnici vykonáva na šesť mesiacov, následne - každoročne.
Ako je známe, predmetom štúdia najvyšších súdnych inštancií (VS, KS) sú často ustanovenia Trestný zákonník Ruskej federácie. S komentármi k umeniu. 102 trestného zákona Je možné oboznámiť sa so štúdiom viacerých definícií,pri posudzovaní prípadov. Preto v uznesení Ústavného súdu č. 142-О-О z roku 2007 bolo uznané, že ustanovenia analyzovanej normy o predĺžení povinného rozhodnutia boli uznané ako v súlade s ústavou.
Často sa nachádzajú príbuzní osôblekárske inštitúcie, namietajú proti rozhodnutiu o predĺžení trvania PMMC. Medzitým bolo uvedené vyššie, že títo občania majú právo poslať petíciu na zmenu liečby bez ohľadu na čas, počas ktorého sa uskutočnil prieskum. Navyše po prečítaní s komentármi k umeniu. 102 trestného zákona, možno dospieť k záveru, že pri vyhovení žiadosti o prieskum nemožno žiadateľom odmietnuť. Pokiaľ ide o objektivitu záveru lekárskej komisie, jej hodnotenie vykonáva súd.
Oprava alebo dokončenie povinného ošetrenia sa vykoná, ak dôvody následnej aplikácie už vymenovaného opatrenia zmizli.
Pri vykonávaní ustanovení Art. 102 trestného zákona Je potrebné vziať do úvahy, že lekárskepovinné opatrenia sú zamerané na zbavenie sa občana z duševnej poruchy, odstránenie alebo zníženie stupňa jeho nebezpečenstva. Preto je mimoriadne ťažké vopred stanoviť dĺžku pobytu pacienta v lekárskej inštitúcii. V tomto ohľade bude povinné liečenie trvať, až kým sa stav osoby nezlepší tak, že sa zmení alebo zruší opatrenie.
V prípade zmeny postavenia občana,pacientovi, ktorý potrebuje zmenu liečebného opatrenia, ktoré sa na ne vzťahuje. V tomto prípade môže byť nastavenie vykonané v smere zmiernenia a uťahovania.
V praxi sa zmena povinnej liečby zvyčajne uskutočňuje postupne. Jedná sa predovšetkým o postupné zmiernenie opatrení až do úplného zrušenia.
Preto ak je skutočnýzlepšenie stavu občana, čo vedie k zníženiu úrovne jeho nebezpečenstva pre spoločnosť, potreba nemocničného pobytu už nie je potrebná. Súd potom na základe posúdenia záverov komisie má právo zmeniť predtým stanovené opatrenie a vymenovať napríklad ambulantnú liečbu a dohľad psychiatra.
Ak sa osoba zotaví (kvôliúčinnosť liečby alebo z iných dôvodov) a nie je potrebné ho držať v nemocnici, rozhoduje sa o možnosti prerušenia liečby. Môže sa takisto vyskytnúť počas vyšetrenia pacienta v časovom rámci stanovenom sbod 102 trestného zákona Ruskej federácie, a na podnet lekára pozorujúceho pacienta.
Rozhodnutie o tejto otázke je v kompetencii súdu.
Obnova v tomto prípade by sa mala považovať za také zlepšenie stavu občana, v ktorom začne realizovať svoje správanie a usmerňovať kroky, ktoré vykonáva.
V čl. 102 Trestného zákona Ruskej federácie je časť 2.1, ktorá bola zavedená v súlade s ustanoveniami zákona č. 14 z 29. februára. 2012
V tejto časti sa zistí, že súdvymenuje forenznú psychiatrickú skúšku vo vzťahu k občanovi uvedenému v časti "d" časti 1 97 článku Code. Dôvodom je petícia vedúceho orgánu činného v trestnom konaní, zaslaná najneskôr do 6 mesiacov. pred skončením obdobia povinnej liečby.
Menovanie tejto skúšky z časuposledné lekárske vyšetrenie a rozhodnutie o ukončení uplatňovania opatrenia nezávisia. Konanie sa uskutočňuje s cieľom určiť účelnosť umiestnenia občana na povinnú liečbu počas prepustenia, vykonanie miernejšieho trestu alebo po odchode.
Na základe lekárskej správy prijatej dňasúd má právo ustanoviť povinné lekárske opatrenie vo forme ambulantného dohľadu s povinnou návštevou psychiatra alebo ho zrušiť.
Treba osobitne poznamenať, že zákonodarcaudelila ustanovenia časti 2.1 retroaktívny účinok. Ich platnosť sa vzťahuje len na tých, ktorí boli odsúdení na trest odňatia slobody za porušenie sexuálnej nedotknuteľnosti osôb mladších ako 14 rokov, ktoré boli spáchané pred vstupom federálneho zákona č. 14 do platnosti.
</ p>