Veda ako sociálna inštitúcia a systém hodnôt

Bez spoločnosti a jej členov mnohísúčasťou moderného života vrátane vedy. Len v spoločnosti vedcov je vytvorený systém hodnôt, noriem a tradícií, ktorých história počíta už viac ako 2000 rokov. Veda ako sociálna inštitúcia je stvorením najrozličnejších vzájomných vzťahov, ktoré vznikajú medzi členmi vedeckej komunity a ostatnými ľuďmi. V rôznych obdobiach prešli rôznymi zmenami, pretože vzťah spoločnosti s vedou bol vždy premenlivý.

A samotná veda ako sociálna inštitúciapodlieha zmenám, ktoré závisia od podmienok jeho existencie. Zoberme si počet vedcov. Ak by v staro-gréckych filozofických školách mohli byť uvedené mená, dnes táto armáda pozostáva z viac ako piatich miliónov odborne organizovanej medzinárodnej komunity. Veda ako spoločenský fenomén je dnes silnou sférou vedomostnej výroby, schopnou priniesť revolúciu v mysli. Má silnú materiálnu základňu a vyvinutú špecializovanú infraštruktúru a komunikačné kanály.

Veda ako sociálna inštitúcia vidí svoj cieľ avymenovanie pri tvorbe poznatkov a ich šírenie v spoločnosti. Na dosiahnutie tohto cieľa vedci vyvíjajú výskumné nástroje, vymýšľajú nové techniky a pripájajú sa k svojim radom s novými ľuďmi, ktorí majú záujem o ich sociálne poslanie.

Moderná veda ako sféra kultúry predstavujeguľa o spoločné aktivity tvorivých zväzov, v ktorej práca nie je len vysoko kvalifikovaní odborníci v niektorých konkrétnych špecializovaných oblastiach výskumnej činnosti, ale aj ľudia, ktoré sú zamerané na sebarealizáciu a plnení svojich povinností s najvyšším stupňom angažovanosti. Rutinná práca v tejto oblasti nadväzuje k tvorivým snahám. Od vedca život neustále vyžaduje potvrdenie svojej kvalifikácie, podrobuje rôzne testy na úrovni jeho profesionality. Spoločnosť a štát, ktorý veda ako sociálne inštitúcie, je vysoko cenený, stimuluje aktivitu zvýšenie platov členov vedeckej komunity, dovoliť im rôzne tituly, vyznamenania a tituly.

Veda vznikla ako spoločenský fenoménZápadnej Európe spolu s priemyselnou revolúciou, ktorá sa stala dôvodom vzniku kapitalistických vzťahov. Rozdelenie práce umožnilo nielen zvýšenie ekonomiky, ale aj oddelenie praxe od teórie. A vedecké organizácie sa začali zjednocovať v samostatnej sfére, ktorá slúži potrebám zlepšenia verejného blahobytu. A v tejto veľkej úlohe, ktorú zohráva vzdelávanie ako metóda zoznámenia mladšej generácie s vedeckými úspechmi.

Veda ako sféra kultúry je jejnajdôležitejším prvkom, ktorý sa líši od ostatných činností, že jeho výsledok nie je vopred vopred určený. Získajú sa poznatky, ktoré nie sú dodávané v hotovej podobe, ako napríklad v článku. Nemožno však brániť zostávajúcim prvkom kultúry vedu, pretože objektívne vedomosti, ako aj umelecké javy sú spojené s logikou a zovšeobecňovaním procesov, ktoré sa uskutočňujú.

Známky vedy ako sociálnej inštitúcie vdnešný svet podlieha ešte väčšej inštitucionalizácii. Prenikajú výrobou, politickou sférou, úzko spolupracujú s administratívnymi činnosťami jednotlivca. Pred rozvojom hospodárstva a technického sektora sa vedecká sféra dlho stala vedúcim odvetvím, často predurčujúcim a predvídajúcim priebeh udalostí. Je konfrontovaný s veľkým problémom humanizácie, ktorý by mal premeniť vedecké objavy na ľudstvo.