Eurasijská únia (EASS) je integráciouhospodárskej únie a politickej aliancie Bieloruska, Kazachstanu a Ruska. Krajiny musia vstúpiť do krajiny do 1. januára 2015. Euro-ázijská únia vzniká na základe colnej správy. Dohoda bola podpísaná zúčastnenými štátmi 29. mája 2014. Euroázijská únia by mala konsolidovať krajiny, ktoré sa k nej pridajú, vzájomne posilňovať svoje hospodárstva, podporovať modernizáciu a zvyšovať konkurencieschopnosť tovaru na medzinárodnom trhu. Krajiny euroázijskej únie, ktoré už zmluvu podpísali, dlhodobo očakávajú vstup do zväzku Kirgizska a Arménska.
Prišla myšlienka vytvoriť euroázijskú úniuPrezident Kazachstanu Nursultan Nazarbajev. Podľa jeho myšlienok únia znamená zavedenie jednotnej meny, ktorá sa bude nazývať "Altyn". V roku 2012 túto myšlienku podporili Medvedev a Putin.
Čo je euroázijská únia? Aby sme to pochopili, obrátime sa na pôvod. Rozšírenie hospodárskej spolupráce a súvisiace integračné procesy začali v roku 2009 nabádať k nárastu. Potom sa zúčastneným krajinám podarilo podpísať štyridsať medzinárodných dohôd, ktoré tvorili základ colnej únie. Od januára 2010 pôsobí na území Bieloruska, Kazachstanu a Ruska jednotná colná zóna. V tom istom roku sa v Moskve konal summit, na ktorom sa začali objasňovať charakteristiky nového združenia založeného na SES - Eurázijskej únii.
Dňa 19. októbra 2011 predsedovia vládpatrili do Eurázijského hospodárskeho spoločenstva, schválili rozhodnutie vstúpiť do zväzku Kirgizska. Už 8. novembra 2011 podpísali predsedovia Kazachstanu, Bieloruska a Ruska Deklaráciu o založení spoločnosti EVRAZS. V Moskve 18. novembra Lukašenko, Nazarbajev a Medvedev podpísali niekoľko dôležitých dokumentov, ktoré tvorili základ únie:
V deklarácii sa tiež špecifikovalo obdobie prechodu naďalšia fáza integrácie - 1. januára 2012. Zahŕňa vytvorenie jednotného hospodárskeho priestoru, ktorý bude fungovať na princípoch a normách WTO a bude otvorený pre vstup nových členských krajín do akejkoľvek fázy integračného procesu. Konečným cieľom bolo vytvorenie spoločnosti EVRAZ do roku 2015.
Od 1. januára 2012 na území SlovenskaŠtáty-účastníci začali fungovať ako jeden hospodársky priestor. Mala by podporovať stabilný rozvoj ekonomík týchto krajín, ako aj všeobecné zlepšenie životnej úrovne ich občanov. Úplné dohody o CES, ktoré boli prijaté v roku 2011, začali fungovať až v júli 2012.
Vo februári 2012, rok S. Naryshkin (predseda Štátnej dumy) povedal, že po vytvorení SES a colnej únie majú krajiny v úmysle pokračovať v integračných procesoch a vytvoriť nadnárodný euroasijský parlament. To by malo prehlbovať integráciu. V skutočnosti sú colná únia a SES len základom pre EURASA. A 17. mája vyhlásil, že Bielorusko, Kazachstan a Rusko vytvorili pracovné skupiny na prípravu parlamentu združenia, ktorým je Eurasijská hospodárska únia. Konzultácie sa mali uskutočniť s bieloruskými a kazašskými parlamentmi. Iniciatívy Štátnej dumy však od nich nedostali súhlas. Zástupcovia Kazachstanu vydali vyhlásenie, v ktorom ich naliehali, aby neponáhľali s politickou časťou, ale sústredili svoje úsilie na hospodársku integráciu. Zdôraznili, že akékoľvek združenie je možné iba vtedy, ak sa rešpektuje zvrchovanosť každej zúčastnenej krajiny. V dôsledku toho bola euroasijská colná únia politicky trochu predčasná.
Poradca prezidenta Ruskej federácie Glazyev 19. decembra 2012uviedla, že sa aktívne vedú konzultácie o jednotnej mene. Ale neboli prijaté žiadne pozitívne rozhodnutia. Zdôraznil však, že rulu dominuje colná únia. Jeho váha vo vzájomných účtoch je viac ako 90%.
V septembri 2013 vyjadrila colná úniaželanie vstúpiť do Arménska. V tom istom mesiaci opätovne vyjadrili plány na eurozázijskú integráciu L. Slutského vrátane projektu nadnárodného parlamentu. Toto ustanovenie malo byť zahrnuté do zmluvy o EURASA. Kazašská strana však opäť uviedla, že táto iniciatíva nebude podporovaná. Kazachstan neprijíma žiadne ustanovenia o nadnárodných politických orgánoch. Vedenie krajiny túto pozíciu vyjadrilo viac ako raz. Maximálne, ktoré Kazachstan súhlasí, je formát medziparlamentnej spolupráce.
Prezident Bieloruska A. Lukašenka tiež povedal, že nebude podporovať "nadnárodné nadstavby" a jednotnú menu. Povedal, že ruskí politici radi "hádzajú" na programe, čo je teraz nereálne. Lukašenka tiež uviedla, že odbor je pôvodne koncipovaný ako ekonomický. Hovoríme o spoločných politických orgánoch. Štáty ešte k tomu nedospeli - necítili potrebu. Preto politické orgány nie sú na programe a nemali by sa im umelo pretláčať. Nazarbajev podporil A. Lukašenko a zdôraznil plnú zvrchovanosť zúčastnených krajín.
V roku 2013, 21. októbra, počas návštevyRuský sýrsky vicepremiér Kadri Jamil urobil vyhlásenie o túžbe svojej krajiny stať sa členom colnej únie. Zdôraznil tiež, že Sýria už pripravila všetku potrebnú dokumentáciu.
V októbri na summite colnej správyVedúci Únie Kazachstanu N. Nazarbajev navrhol úplne zastaviť existenciu EURASZ, alebo akceptovať Turecko. Zdôraznil, že často cestuje do zahraničia, opakovane počul názor, že Rusko vytvára "druhý Sovietsky zväz" alebo niečo podobné. V novembri toho istého roku však Rusko a Kazachstan podpísali dohodu o dobrom susedstve a strategickom partnerstve. Ale pokiaľ ide o politizáciu únie, Nazarbajev zostal neochvejný. Problém však nebol len politickou zložkou. Kazachstan a Bielorusko požadovali od Ruskej federácie výrazné ústupky v oblasti hospodárstva. Minsk chcel zrušiť akékoľvek povinnosti a Astana - spravodlivý prístup k ruským ropovodom a plynovodom na tranzit uhľovodíkov. Celková suma dotácií, ktoré každoročne potrebujú Kazachstan a Bielorusko, je 30 miliárd dolárov. Tieto náklady by sa mali stať vážnou záťažou pre rozpočet Ruskej federácie.
V roku 2014 bola zmluva podpísaná zúčastnenými krajinami. Videl som svetlo euroázijskej únie. Vlajka a hymna únie ešte neboli schválené. Avšak trenie medzi štátmi stále zostáva.
Hospodárska únia by mala neutralizovať obchodprekážok. Zahŕňa voľný pohyb tovaru, kapitálu, služieb, všeobecný trh práce. Mali by sa prijímať kolektívne rozhodnutia a všeobecné politiky o kľúčových odvetviach hospodárstva.
Ciele integrácie sú: