Moderné metódy štúdia riadiacich systémov v kontexte štúdia vzniku spoločnosti ako osobitného javu ekonomiky

Obe všeobecné vedecké metódy výskumu kontrolných systémov a sociologické metódy výskumu kontrolných systémov určujú niekoľko fáz tvorby firmy ako ekonomickej inštitúcie.

Prvá etapa systémov riadenia výskumných metóddefinovať ako proces deinštitucionalizácie už existujúcich subjektov. Treba poznamenať, že táto fáza prebieha v podmienkach neistoty a vysokého rizika. Inštitúty veliteľskej ekonomiky sú "zrušené" a nové trhovo orientované inštitúcie sa nachádzajú v procese ich vzniku. Existujúce inštitúcie nestačia na to, aby plnili svoju hlavnú úlohu - tlmič neistých budúcností.

V tomto ohľade sú to metódy ekonomického výskumuSystémy riadenia považovať činnosti firmy, identifikuje ju s prežitím v novom prostredí, pretože nemôže prispôsobiť rýchlo. Mnoho metód systémov riadenia výskumu, ako aj mechanizmy, ktoré neboli predtým použité v akomkoľvek príkazu alebo v trhovom hospodárstve, ktorý dáva právo požadovať ich netradičné: non-platieb a peňažných substitútov, rôzne formy obchádzanie daňových platieb a udržanie rovnováhy medzi záväzky a pohľadávky, zvýšenie počet kompenzácií a výmenného obchodu, noncore obchodné platby transakcie odloženie atď ..

Podľa prieskumu viacerých podnikov,v lete roku 2011 vykonal podiel výmeny, vážený veľkosťou výnosov podnikov, aj keď nie je porovnateľný s 90 rokmi, ale napriek tomu ešte nie je prežiť ako anachronizmus. Nízka úroveň konkurencieschopnosti a súvisiace problémy s predajom prinútili mnohé podniky uchýliť sa k dočasnému úplnému alebo čiastočnému odstaveniu výroby a na svoje náklady posielať pracovníkov a zamestnancov na dovolenku. Za 90 rokov sa na tieto opatrenia uchýlilo takmer polovica podnikov: 55% bolo nútené zastaviť výrobu a 42,2% - poskytnúť dovolenku bez výživy.

Moderné metódy výskumu riadiacich systémovpreukázať, že účelom fungovania spoločnosti v prvej etape je udržiavať "nad vodou" v podmienkach neistoty a rizika. Táto fáza by však mala mať čo najkratšie obdobie, pretože túžba využívať situáciu neistoty na maximalizáciu osobného zisku vedie k neudržateľnému fungovaniu a v dôsledku "smrti" firmy.

Cieľom spoločnosti v druhej fáze je teda zvýšiť udržateľnosť a efektívnosť jej fungovania transformáciou vnútornej organizácie.

Vo fáze "pevnej zrelosti" sa charakter menívzťahy firmy s vonkajším prostredím. Súčasne je "zrelosť" schopnosť firmy aktívne sa zapojiť do vytvárania vhodného vonkajšieho prostredia pre fungovanie, a preto môže odmietnuť časť svojich ziskov investovaním do transakčného sektora ekonomiky.

V tejto fáze sa firma snaží preniesť časťriziko pre príslušné inštitúcie (budeme ich ďalej nazývať externými), ktoré znižujú neistotu a znižujú zodpovedajúce transakčné náklady. V tomto štádiu firma požaduje trhové inštitúcie a ak sa vznikajúca dopyt nie je spokojná so zodpovedajúcou ponukou štátnych inštitúcií (alebo ich kvality), aktívne sa podieľa na vytváraní inštitucionálneho prostredia, v ktorom pôsobí. Táto účasť by mala pôsobiť proti vytvoreniu "pseudoinštitúcií".

Cieľom spoločnosti v tretej etape je udržiavať udržateľné fungovanie prostredníctvom aktívnej účasti na formovaní inštitucionálneho prostredia.

Vo vede a praxi sú ďalšie prístupy kštúdium firmy ako fenoménu podnikateľskej činnosti, ktorá je novinkou našej ekonomickej reality. So všetkými možnými prístupmi by však základnou zásadnou zásadou mala byť ustanovenie o jeho úvahe (pevnej) vo vzťahu k špecifickým podmienkam štátnej politiky a trhových podmienok.